Wings offroadmaraton Ostrava, Vřesiňská strž 2009
Offroadmaraton Ostrava – Vřesině, aneb cesta do Ďáblova chřtánu.
Takže takto. Rozhodnutie zúčastniť sa predposledného preteku českého seriálu offroadmaraton sa v našich endurom postihnutých hlavách rodilo už od leta. Rozhodujúca bola vzdialenosť od domovského prístavu Lazydogs a predošlá skúsenosť mňa a Vojta z marcových pretekov v Šternberku. Tentoraz sa k nám rozhodol pripojiť aj Milan, čo sa ukázalo ako kľúčové rozhodnutie pre „úspech“ celého podujatia. Začalo to uvažovaním o logistike výpravy, to znamená presviedčanie rodiny o nevyhnutnosti našej účasti (minimálne riziko, minimálne náklady, minimálne ambície), zabezpečení dopravy (za čo ďakujeme Milanovi), príprave strojov a fyzickej a technickej príprave na samotný pretek. Fyzická príprava prebiehala ako vždy každú nedeľu na našej obľúbenej trati pod taktovkou nášho coacha Dušana Kociana, za čo mu touto cestou ďakujeme (teda hlavne Vojto).
Deň pred odchodom, teda štvrtok večer som bol vyzdvihnúť Trafica (čo sa samozrejme nemohlo zaobísť bez komplikácií zo strany nášho najlepšie pripraveného jazdca Vojta (toto meno sa v ten večer preberalo v dosť nelichotivých prirovnaniach k rôznym živočíchom a jednej časti mužského tela). OK, dodávka bola, v piatok ráno sa nakladá. To sa opäť nezaobišlo bez problémov- samozrejme, žeVojto na alternatívu že naozaj pôjdeme nebol vôbec pripravený. Takže zdržanie, ale všetko sa zvládalo- našťastie sme časový plán navrhli s dostatočnou rezervou pre Vojtove excesy.
Vyrážame. Cestou nakúpime nejaké vybavenie (Ja a Vojto ponožky, Milan mal všetko), vymeníme české koruny, prejdeme 1km a zastavujeme sa na výpadovke z PB na obed. Kapustová prišla vhod. Prechod cez Makov nám na nálade nepridal - koniec októbra a pol metra snehu, ale prechodom na územie našich západných susedov sa nálada s postupným ubúdaním snehovej prikrývky zlepšovala.
Nasledovalo menšie blúdenie Ostravou a príchod do Vřesině. Krásny, ale spustnutý areál, ktorý pamätal ešte socialistické legendy motokrosu a nekonečné kopy bahna. Prší už týždeň a kvôli nám fakt neprestalo. Dážď nás sprevádzal počas celého podujatia. Nasleduje povinná registrácia a nevyhnutné problémy s technikou. Milanov Warrior odmietol naštartovať, a Vojtova WR ka odmietala po naštartovaní ísť. Ja som sa rozhodol moju CR ku ani neštartovať a na preberanie ju dotlačiť – keď už som niekde počul to trápne „do tretice...“.
Ale nič sa nedeje, keď sa ubytujeme, zoženieme Milanovi nabíjačku, Vojto vymení sviečku a nášmu úspechu nič nestojí v ceste. Bože, ako veľmi sme sa mýlili...
Ubytovanie- mimochodom odporúčam, maličká obec asi 5 km od pretekov, Sokolská ubytovňa, 150 kč na osobu a noc, internet, sprchy, kuchynka a hlavne súkromie. To sme ocenili pri Vojtovej neúnavnej snahe o spojazdnenie súťažného náradia. Neustála výmena sviečok, čistenie karburátora a kontrola elektriky bola sprevádzaná štartovaním a vytáčaním motora, občasnými krátkymi skúšobnými výjazdmi a výbuchmi hnevu. Nepomohlo a tak sme prišli o jedného člena bol som odsúdený štartovať v mojej kategórií sám. Milan zohnal od správcu nabíjačku (naposledy asi nabíjala T 34 v 44tom), takže aspoň Warrior bol z toho vonku. Ja stále nepokúšam osud a CR ostáva nedotknutá stáť v Traficu. Okolo polnoci sme sa zmierili s tým, že Taliani niečo hodne posrali už pri myšlienke na výrobu motocyklov, struhli sme so správcom po 3 koňaky, kopli do seba kávu a išli spať.
Deň „D“. Po bezsennej noci a pohodovom presune do Vřesině sme pripravený. Prvý štartujú o 7:00 borci na quadoch, čiže Milan sa nervózne pripravuje a presúva na štartovú rovinku. Povinný brífing pred štartom a zavádzacie kolo. Pohľad na niekoľko desiatok ručiacich štvorkoliek je zážitok, Milan sa drží. Pýtame sa na trať. „Fakt pekná, dosť blata, ale prejazdná“. Fajn, to som potreboval počuť, keď to zvládne quad, moto nemá problém. Nasleduje štart, pár borcov to berie fakt vážne už od štartu, Milan vsadil na stabilitu a výdrž a vyráža. Prispôsobil sa tempu ostatných a na rovinke pri časomiere sa drží fakt dobre. Nasleduje prudký výjazd a stráca sa nám z dohľadu. Paráda, máme asi 3 minúty, kým sa ukáže pri našom stanovišti v depe. Čakáme a odhadujeme, ako sa začlení do vláčika tých zablatených bláznov. Už ho vidíme, zjazd, prudká pravotočivá pri depe- je vidno že Miňo bojuje a pozícia od štartu sa skôr zlepšila ako zhoršila. OK chlape, vydrž...a koniec. Access zakašle a stíchne. Trochu nebezpečné miesto na státie, ale Milan ju hneď nakopne. Super, ide ďalej! Omyl, zasa ticho. Bežíme k nemu, odťahujeme stroj mimo trate, špekulujem, štartujeme, čistíme... konečná. Škoda že neprešiel aspoň po časomieru (cca asi 300 metrov), bol by skončil asi ako posledný, ale aspoň by sa zapísal...neskutočná smola...
Nasledujem ja. Posledná lastovička nášho teamu, ktorá ešte dokáže lietať. Razom sa mením na leadera Lazydogs, čo mi trochu lichotí. Štyri unavené oči sa upierajú na mňa a moju CR. Mám chuť to vzdať... Posilnený drýstami o poslednom žijúcom členovi sa vnútorne vyrovnávam s tým, že môj biedny výsledok bude najlepší v klube a pripravujem sa na štart E2. Zabudol som napísať, že CR nemala dovtedy žiadny problém, celé ráno poctivo pendlovala medzi depom a parkoviskom, skrátka žiaden problém. Vyrážam sa do auta obliesť. Je fakt kosa a už som aj dosť premočený. Ešte mám aj obuté Vojtove čižmy (mám nohu 45, Vojto 43), ja som si debil svoje zabudol, za čo sa doteraz hanbím. Mám ich na nohách od 6:00, bojím sa ich vyzuť, nohy som do nich tlačil už od 5:30. Ešte že si Vojto nepotrpí na výstroj, sú dosť vyčmajdané, aj palce si už nešli nejakú dierku medzi podrážkou, čiže mám nohy už 3 hodiny vo vode. Obliekam si chrániče, bundu, prilbu, rukavice. Štartujem...problém. Nechce chytiť. OK, sviečka. Hľadám kľúč....ty č..., je v depe!. Používam najmenšie kombinačky na svete, pribieha Milan. Vyzerám ako k... . Už ani neverím, že to nakopnem, nie to že ešte stihnem štart.
Doťahujem sviečku len rukou, kopnem, idem... Trielim na štart. Nasleduje zoradenie na štarte, brífing, zavádzacie kolo. Tá trať je fakt krásna, blato mi celkom vyhovuje, začínam sa tešiť. Zaradzujem sa na štart.
Moja taktika je jednoduchá : Pišta, nedaj sa strhnúť, choď si svoje, oddychuj, ide o to vydržať a dojsť. Odpočet, česká vlajka a vyrážam. Štartuje sa so zhasnutým motorom, čiže stojím ako jediný vedľa moto (500ka má kompresiu ako buldozér a v blate sa zo sedla fakt dosť zle nakopáva). Nič som tým nestratil, chytila na prvý (prax), vyrážam, zabúdam na predsavzatia a hneď po štarte spravím asi troch. Paráda, prudká pravá, rovinka okolo časomiery, výjazd, na konci zub – tu sa bude pekne skákať. Pár ostrých zákrut, nová podhustená zadná C18 krásne drží, normálne mám radosť. Prudký výjazd, vyjazdená iba jedna stopa, čakám kým sa uvoľní a pustím uzdu mojim 70tim koníkom na dvoječke. Paráda, bez problému. Prudký zjazd nasledovaný ostrou ľavou, radšej v sedle, tu nie je čas na frajeriny. Žiadny problém, rovinka v hlbokej koľaji, brod, po ňom výjazd okolo stromu, ľavá, zjazd, prudká pravá a dva najnepríjemnejšie kamenné výjazdy na asi kilometrovú rovinku končiacu sa v kľukatom, peknom a jednoduchom zjazde cez les. Výdeš z lesa, uvidíš areál, zídeš k depu, tiahla, opačne klopená pravá (kde umrel Access), dve umelé lavice, pravá a už som pred časomierou. Nemá chybu, začínam sa voziť. Ešte sa takto vozím dve kolá, kým zastavím v depe. Potrebujem dotiahnuť sviečku a (ten kľúč nebol ani v depe, Vojto ho nakoniec našiel niekde v aute) a vypláchnuť chladiče. Napijem sa energeťáku a vyrážam. Fajn, teraz to už zvládnem. Ďalšie kolo za mnou a zasa som pred tým výjazdom s jednou koľajou, ktorý sa furt upcháva. Borec predo mnou ide fakt pekne, tak sa spolieham, že to vyjde bez problému a nečakám. Chyba, ten chalan vyšiel až na hranu, ale naraz to sekol a ja za ním - v tom najhoršom mieste, predné kolo 10cm od vrcholu. Ustojím to, nadávam fakt hnusne, kuknem za seba do tej priepasti a naozaj nemám chuť sa spúšťať späť.
( tento moment je vidno na videu v čase 1:35 http://www.wings-team.cz/page.php?al=video_ostrava09_tncz )Trať sa uvoľnila, ja poctivo spojkujem jednotku a som rozhodnutý výsť. Som hore, super. Prejdem tak 100m a motorka stráca dych, otáčky jak keď sviňu pichneš a na zadnom kole asi ½ koňa. Spojka v riti, koniec. Prešiel som 5 kôl....
Zapíjame to kávou, pobalíme sa a ideme domov. Ešte sa zastavíme skuknúť autá, mimochodom nepochopiteľné, ako to na tej trati zvládali.
Ostrava = sklamanie, ani jednému to nevyšlo, ale nevadí, koncom marca ideme do Šternberka, tam mi spojka nemá kde zhorieť a aj ostatné stroje sa pripravia, takže teamový duch ešte stále žije. Ostravu berieme ako dobrú skúsenosť a skúšku teamovej súdržnosti.
Zdar súdruhovia.
Náhľad fotografií zo zložky Offroad maraton Ostrava 2009
Komentáre
Prehľad komentárov
Torsion bras de quelqu'un est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang par vos arteres a la reste de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/tadalafil-homeopathie/
dikes
(schut, 5. 2. 2010 12:08)Dik Jojo, budeme sa snažiť...keď už nič, aspoň si užiť srandu...
Super článok
(Jojo, 5. 2. 2010 9:18)
Chalani po prečítaní tohoto článku musím uznať, že ste asi fakt super partia, ktorú Vám možno len závidieť. Je z Vás cítiť, že sa fakt zabávate a beriete to Vaše jazdenie a koníčka, čo je v dnešnej dobe super. Držím Vám palce nech Vám to dlho vydrží a nech sa Vám na ďalších pretekoch už darí a aby Vás už smola obchádzala.
Držím palce Jojo
What is a common blood oppression
(AGreliGergak, 9. 7. 2018 21:11)